Život Prešova
online
online
Posudzovali rehabilitačnú politiku pre postihnutých občanov v SR a v EÚ
30.07.2003 Celý región
Právny stav, príklady úspešnej integrácie a iné okruhy rehabilitačnej politiky SR a Európskej únie (EÚ) pre zdravotne postihnutých občanov posudzovali účastn...Právny stav, príklady úspešnej integrácie a iné okruhy rehabilitačnej politiky SR a Európskej únie (EÚ) pre zdravotne postihnutých občanov posudzovali účastníci medzinárodnej konferencie v dňoch 8. a 9. júla v Prešove. Experti Medzinárodnej organizácie práce (ILO) z Rakúska a Nemecka na čele s Gerdom Jungom sa spolu so zástupcami príslušných štátnych orgánov SR a Národného úradu práce (NÚP) SR zhodli na tom, že pre dobre fungujúci systém starostlivosti o zdravotne postihnutých občanov v SR je žiaduce vytvoriť potrebné štruktúry.
Legislatívne podoby zdravotnej a sociálnej rehabilitácie postihnutých občanov SR sú v poriadku, ale pracovná rehabilitácia má ešte podľa Junga, vedúcim zastúpenia ILO pre strednú a východnú Európu so sídlom v Budapešti, viacero nedostatkov. Zdôraznil, že štruktúry v podobe chránených dielní vnímajú v ILO ako \"istú formu protekcionárstva\", pracovný trh sa musí viac otvoriť pre zdravotne postihnutých občanov.
Jung poznamenal, že podľa ich poznatkov asi 10 percent obyvateľov zemegule trpí nejakým zdravotným postihnutím, čo neumožňuje plnohodnotné pracovné zaradenie. ILO má jasné normy a limity, ktoré uznáva vyše 170 štátov sveta.
V tejto súvislosti naznačil, že by sa na Slovensku, zvlášť po vstupe do Európskej únie, mal prestať používať pojem invalid, keďže podľa neho znamená \"nie je cenný\". ILO má v tomto ponímaní úplne inú filozofiu. Konštatoval tiež, že pre rehabilitačnú politiku toho-ktorého štátu neodporúčajú len jeden všeobecne platný smer.
Podľa Thomasa Schanowskeho z rakúskeho Linzu sú podstatné legislatívne rozdiely medzi SR a EÚ, ale ako zdôraznil, viaceré zákony potrebné pre aktívny vstup postihnutých občanov na otvorený trh práce v SR sa nachádzajú v príprave a budú zodpovedať štandardom EÚ. Richard Wanka, prezident Úradu práce Bavorska, konštatoval, že i v súčasnej podobe sú oba právne systémy dosť podobné. Obsahujú napr. povinnosti zamestnávateľa zamestnávať zdravotne postihnutých občanov, či ochranu takýchto občanov proti vypovedaniu pracovnej zmluvy.
Zástupcovia Národného úradu práce (NÚP) SR na čele s generálnym riaditeľom Jaroslavom Šumným v úvodnej diskusii konštatovali, že príčiny nezamestnávania osôb so zdravotným postihnutím v SR sú jednak v kumulácii handicapu (k zdravotnému pribúda nízka kvalifikácia, nízka motivácia zamestnať sa a nízka sebadôvera), jednak v existujúcom právnom rámci na aplikáciu pracovnej rehabilitácie. NÚP zistil narastajúci trend počtu evidovaných nezamestnaných so zdravotným postihnutím, ktorým Sociálna poisťovňa nepriznala rozhodnutie o čiastočnej, resp. úplnej invalidite.
Lenže pracovný výkon týchto občanov obmedzuje práve ich zdravotný stav. Je to problém na legislatívne riešenie.
Prednosta Krajského úradu v Prešove Jozef Polačko informoval, že jedným z odporúčaní konferencie je realizovať v podmienkach Prešovského kraja pilotný projekt v dotknutej problematike.
Na podujatí sa zúčastnili experti ILO z Nemecka a Rakúska, mimovládnej vzdelávacej inštitúcie Euro-Schulen-Organisation z Nemecka, krajských úradov práce z Prešova, Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny. Do Prešova tiež prišli predstavitelia vojvodského úradu práce z poľského Rzeszowa.
(jj)
Legislatívne podoby zdravotnej a sociálnej rehabilitácie postihnutých občanov SR sú v poriadku, ale pracovná rehabilitácia má ešte podľa Junga, vedúcim zastúpenia ILO pre strednú a východnú Európu so sídlom v Budapešti, viacero nedostatkov. Zdôraznil, že štruktúry v podobe chránených dielní vnímajú v ILO ako \"istú formu protekcionárstva\", pracovný trh sa musí viac otvoriť pre zdravotne postihnutých občanov.
Jung poznamenal, že podľa ich poznatkov asi 10 percent obyvateľov zemegule trpí nejakým zdravotným postihnutím, čo neumožňuje plnohodnotné pracovné zaradenie. ILO má jasné normy a limity, ktoré uznáva vyše 170 štátov sveta.
V tejto súvislosti naznačil, že by sa na Slovensku, zvlášť po vstupe do Európskej únie, mal prestať používať pojem invalid, keďže podľa neho znamená \"nie je cenný\". ILO má v tomto ponímaní úplne inú filozofiu. Konštatoval tiež, že pre rehabilitačnú politiku toho-ktorého štátu neodporúčajú len jeden všeobecne platný smer.
Podľa Thomasa Schanowskeho z rakúskeho Linzu sú podstatné legislatívne rozdiely medzi SR a EÚ, ale ako zdôraznil, viaceré zákony potrebné pre aktívny vstup postihnutých občanov na otvorený trh práce v SR sa nachádzajú v príprave a budú zodpovedať štandardom EÚ. Richard Wanka, prezident Úradu práce Bavorska, konštatoval, že i v súčasnej podobe sú oba právne systémy dosť podobné. Obsahujú napr. povinnosti zamestnávateľa zamestnávať zdravotne postihnutých občanov, či ochranu takýchto občanov proti vypovedaniu pracovnej zmluvy.
Zástupcovia Národného úradu práce (NÚP) SR na čele s generálnym riaditeľom Jaroslavom Šumným v úvodnej diskusii konštatovali, že príčiny nezamestnávania osôb so zdravotným postihnutím v SR sú jednak v kumulácii handicapu (k zdravotnému pribúda nízka kvalifikácia, nízka motivácia zamestnať sa a nízka sebadôvera), jednak v existujúcom právnom rámci na aplikáciu pracovnej rehabilitácie. NÚP zistil narastajúci trend počtu evidovaných nezamestnaných so zdravotným postihnutím, ktorým Sociálna poisťovňa nepriznala rozhodnutie o čiastočnej, resp. úplnej invalidite.
Lenže pracovný výkon týchto občanov obmedzuje práve ich zdravotný stav. Je to problém na legislatívne riešenie.
Prednosta Krajského úradu v Prešove Jozef Polačko informoval, že jedným z odporúčaní konferencie je realizovať v podmienkach Prešovského kraja pilotný projekt v dotknutej problematike.
Na podujatí sa zúčastnili experti ILO z Nemecka a Rakúska, mimovládnej vzdelávacej inštitúcie Euro-Schulen-Organisation z Nemecka, krajských úradov práce z Prešova, Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny. Do Prešova tiež prišli predstavitelia vojvodského úradu práce z poľského Rzeszowa.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
